Báseň z mobilu

Myšlienky sa mi sypú medzi prsty

a ja sa bojím pýtať,

či nevyzerám hlúpo,

čo (by) som mal,

čo (by) nemal.

 

A ony sa zhmotňujú.

V to, čo som si prial.

A teraz ma to desí.

 

Severný vietor keď zahreje viac ako

dvere čo bývali dokorán.

Ako rovná cesta,

na ktorej sa isto stratím a zamotám.

 

A každý sa len pýta,

žiada odpoveď.

Silno zavriem oči, v duchu kričím

a vidím ako svitá.

Nové ráno,

prebudenie zo sna,

ktorý bol len nočnou morou.

 

Pre Len človeka,

pre toho s vlastnou vôľou.

 

Fredi