Anjel medzi nami

Nevedela kam a za čím kráča,
nevedela čo chce, bola len mačiatkom,
bezbranné mača.

Bola rovnaká ako my a predsa niečím zvláštna,
nosila úsmev,
aj keď si z nej robili blázna.

Nemohla nájsť pochopenie, nemala komu veriť,
vždy bola pozadím,
tieňom tak cudzích dverí.

Chcela to, čo všetci,

pocit že tu nie je zbytočne,
vedela počúvať,
tiež pomáhala, až otročne.

Nemala nikoho,

nikto sa pri nej nezastavil,
prosila o život,
ktorý sa k nej chrbtom obrátil.

Tak slepo sme ju odsúdili,

na beznádej v samote,
neskoro sme pochopili,
že nosí radosť v ochote.

Dnes nosí veľké biele krídla,

a je tu medzi nami,
vraví, že to dokážeme,
a budí nás bez spánku snami.

Nie, nikdy to nevzdala, neskoncovala,
ale bolo jej darované niečo,
čím našu beznádej pochovala.

DiDi