Alica v krajine zázrakov

Kde bolo, tam bolo, v okolí 48. rovnobežka severnej dĺžky a 19. poludníka východnej šírky, žilo si jedno dievčatko, ktoré sa volalo Alica. Jedného dňa mali doma koncertné vystúpenie Tokio Hotel, kvôli jej narodeninám a tak sa rozhodla že sa pred tými opicami skryje v záhrade. Ako si tam tak sedí zrazu zbadá hríby. „Hm, aké pekné lisohlávky, určite budú aj dobre chutiť.“ Začala jednou, no akosi nemohla prestať. Prerušil ju až biely králi, ktorý okolo nej prebehol. „Toto nemôžem stihnúť, sakra“ – hundral si a zmizol v diere. Alica si pretrela šošovky od prekvapenia a rozbehla sa za ním (veď čo keby mal peniaze). Ale akosi sa jej šmyklo a začala padať. Padala a padala a padala, až zistila že nepadá, lebo sa jej zachytila sukňa o koreň. Oslobodila sa a až teraz padala a padala a padala. Nakoniec hodila papulniaka do neznámej miestnosti. Na stole boli koláče, ktoré hneď skonzumovala, no na jej prekvapenie začala rásť. „V tom budú asi nejaké steroidy. Radšej to zapijem.“ Vytiahla si fľašku s domácou borovičkou, no keďže bola Alica dosť krepá, fľaška jej spadla a miestnosť sa zapĺňala, „vodou“. Vtedy zbadala podnapitého králika, ako pláva ku dverám a súčasne v nich mizne. „Ale sakra, že ja ťa nechytím!“ Alica s cca 10 metrami sa snažila vopchať do dverí cca 10 cm. Keď zistila že jej to akosi nejde, rýchlo sa napila z domácej a otvor sa jej začal zväčšovať. Teda aj všetko okolo. Keď sa už zmestila do dverí, vykopla ich a vošla do krásnej záhrady plnej kvetov. Vtedy zbadala zajaca, bobra a ujka v klobúku za plným stolom. Ale keďže bola hladná a mala už dosť vypité, odpadli z nej všetky etické hranice aké kedy mala a jednou ranou zložila klobučníka, vybila zuby zajacovi ktorý sa na ňu škeril a potom dorazila spiaceho bobra. Riadne sa napchala a pokračovala v ceste. Zrazu stretla na veľkom hríbe húliacu húsenicu. „Počúvaj stará, chcem sa stať zase veľkou, tak navaľ sem tie keksy!“ „Nuž dievčatko, keksy nemám ale odtrhni si z tohto hríba. Na jednej strane...“ Ale Alica chuderku húsenicu nenechala dohovoriť, odtrhla si kus hríba, zobrala jej vodnú fajku a pri odchode ju ešte aj stihla kopnúť. Ako si tak Alica vykračuje, teraz už zhúlená z vodnej fajky, prišla do záhrady srdcovej sedmy. „Počúvaj rozprávač, nemala to byť kráľovná?“ „No mala, ale tú som stratil.“ Ale ako som vravel. Alica prišla do záhrady srdcovej sedmy a odignorovala sluhov ktorí natierali ruže na červeno a rýchlo vykonala potrebu do kríkov, keďže tej domácej vypila trochu viac. Ale nešťastnou náhodou si nevšimla že pod ňou bola sedma, ktorá hľadala zatúlaného ježka. „Ty píp..., zotnem ti hlavu ani nekýchneš!“ – zakričala. A tak sa Alica dostala pred súd. Boli tam všetky karty, okrem srdcovej kráľovnej (ktorú som ako už spomínal stratil) a králik ktorého Alica sledovala. „Ty jeden malý...“ „Tichóóó!“ Prerušila ju sedma. „Hneď sťať!!!“ No vtedy si Alica spomenula na hríb. „Ale teta Alica pozná jeden trik,“ povedala a odhryzla si z hríba. No bohužiaľ sa ešte viac zmenšila. „A to máš z toho fajčenia!“ – zakričal jej motýľ letiaci okolo – teda bývalá húsenica. Alicu nemohli sťať, lebo bola príliš malá, tak ju aspoň zavreli do basy na doživotie. A všetci žili šťastne, až na Alicu, ktorá zistila, že to všetko vôbec nebol sen a že sa tak skoro nezobudí...

Fredi