Alea iacta est! Ale my hráme poker

 Rím. A k tomu ešte staroveký. Polovica piliera vedomosti historika. Alebo jeden z dvoch? To je azda jedno. Každopádne by bez neho niečo spadlo. 1200 rokov trvajúci celok. Fascinujúce. Hlavne pre toho, kto mal už teraz sedieť v lietadle. Nevadí, aspoň sa moje poznatky prehĺbia. Jeden neúspech na prvej skúške predsa cieľavedomého človeka neodradí. Neúspech alebo hlúposť? Veľká sranda ísť na skúšku nepripravený. Však všetko musí byť v živote po prvýkrát. Dohodol som sa sám so sebou, že to bolo aj naposledy. Či dokážem splniť tento nebezpečný záväzok je už, ako ujo Habera spieva, vo hviezdach.
Neviem, čo som si myslel. Asi som čakal znamenie zhora, s čím ma Konštantín o chlp predbehol. Sám som sa chcel zahrať na Caesara a poslať domov krátku správu (short message service), pričom som strednú pasáž akosi nedotiahol do konca. A možno som nechcel riskovať sfanatizovaný dav, aj keď od Hypatie mám dosť ďaleko. Našťastie aj od Tarquinia Superba, takže som sa nemusel sťahovať. Namiesto toho mi bola s láskou pridelená práca s chlebom našim každodenným. Teda ani nie tak našim ako našich domácich zvieratiek. Hrabať seno je v pohode, pokiaľ potom vďaka tete alergii nelapáte po dychu a ráno sa najprv nemusíte prehrabať z kopy použitých vreckoviek. Občas som mal chuť ísť v šľapajach Eunu, ale po prvé, kde by som nabral 70 000 prívržencov, keďže som bol ako vodca, tak aj zvyšný ľud a po druhé, veľmi rýchlo by sa objavil prevtelený Publius Rupilius. Nasledovať Jugurtha zase neprichádzalo do úvahy, keďže mal určité prednosti, ktorými ja momentálne nedisponujem.
Ostáva teda posledná šanca. Rimania to nazývali „interpetatio romana“. Ostáva mi len pochopiť túto vyspelú kultúru, zistiť, čím tak Marca Aurélia fascinoval Hron, kvôli čomu nad nami ohrnul nos Commodus a s touto myšlienkou sa stotožniť. V pondelok prísť na skúšku a v piatok letieť na „vysnívanú trojmesačnú dovolenku“.
Fredi