Ako (ne)cestovať - 23.5.2016

Ako (ne)cestovať

Vždy som za najlepší spôsob ako minúť peniaze považoval cestovanie. A ešte keď mám kvôli komu, resp. s kým cestovať, o to lepšie. Keďže som tvrdo makal, rozhodol som sa vyhodiť si z kopýtka. Ísť do Kostariky, Mexika a Portugalska. Aj tak som chcel ísť pozrieť domov a prečo to nevziať tou „najkratšou cestou“. Ale pekne po poriadku. Letenky som našiel za naozaj dobrú sumu. Vôbec mi preto nevadilo že to nie sú priame lety a teda sa povozím trochu dlhšie. Plán cesty do Kostariky bol takýto:

Reykjavík – Toronto (prestup) – Orlando (prestup) – San José. Ja, človek znalý cestovania som sa po tom, ako som letenky kúpil, hlboko zamyslel. A čo víza? Na chvíľu mi napadla aj možnosť ignorácie a na letisku sa tváriť že – I don’t know, I don’t care. Nedalo mi to však a tak som začal pátrať po nejakých tých informáciách. Kde inde ako na starom dobrom internete. Rôzne weby a diskusie mi ponúkali rôzne názory na túto problematiku a tak som sa rozhodol spýtať kompetentných, napísal som na ministerstvo. Aby som mail skrátil, vyznel asi takto: „Chcel by som sa informovať či potrebujem víza do USA, pretože letím do Toronta kde ide len o tranzit, teda v krajine pobudnem len pár hodín a letisko ani neopustím.“ Pochopiteľne mail bol zdvorilejší a oficiálnejší. Pri podpise som nezabudol ani na svoj magisterský titul. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Tiež bola oficiálna a bolo vidieť že informácie ohľadom tranzitných víz v USA boli skopírované so všetkými príslušnými odkazmi. Naozaj precízna práca. Rovnako očividné bolo, že posledná časť bola napísaná špeciálne pre mňa. „V prípade prestupu mimo územia Spojených Štátov - v Toronte, Spojené Štáty nemajú právomoc na vydanie víz. Odporúčame kontaktovať patričné úrady Kanady.“ Chvíľu som sa musel zamyslieť a spojazdniť všetky časti svojho mysliaceho orgánu. Následne ma zaliala červeň a myslel som že sa niekam na chvíľu strčím kým sa sám pred sebou prestanem hanbiť. V hlave som skladal ďakovný e-mail kde by som mimochodom napísal že predsa prestupujem aj v Orlande a teda mestá som si len omylom prehodil. Klamal by som. Na dotyčné ministerstvo už nikdy nenapíšem.

Výlet ale pokračuje. Po Kostarike ma bude čakať Mexiko. Dostať sa tam bola hračka, jediný priamy spoj mojej cesty. Z Mexika do Portugalska to ale vyzerá takto:

Mexico City – Cancun – Manchester – Lisabon.

Všetky lety v jeden deň (resp. odlety). Po dohode s kamarátom, ktorý ma v Mexiku bude hostiť sme sa dohodli že by bolo fajn zostať 3 dni v hlavnom meste a potom ísť do Karibiku, teda Cancunu. Žiadny problém, povedal som si. Len si presuniem let, ktorý už mám. Tak som písal do spoločnosti či je to možné. Odpoveď bola rýchla. Let sa dal presunúť za poplatok 55 €. Keďže konkrétna letenka ma stále 30 € a keby som si kúpil novú (v tú dobu za 45€), odpísal som im že ďakujem za podané informácie, ale letenku sa mi viac oplatí kúpiť si novú. Tak som si s kamarátom zavolal a išli sme si kúpiť letenky spolu. Ako sme všetko porovnávali, zistili sme rozdiel v cene. Letenka bola drahšia keď som ju kupoval na stránke po anglicky ako keď si ju on kupoval na tej istej stránke, ale v španielčine. Aby bolo jasné, rozdiel činil asi 8 €. Povedal som si: Mňa nedostanú, ja som múdrejší. Prepol som si stránku do španielčiny. Vtedy mi došlo, že španielčina nepatrí do mojej jazykovej rodiny. Tak aby som vedel čo kde švacnúť, zapol som si tú istú stránku v angličtine na druhom okne. Do španielskej / lacnejšej verzie som písal moje skutočné údaje, do anglickej / drahšej verzie vymyslené, aby som sa mohol prekliknúť ďalej. Ako som prišiel na posledný bod - platenie, zaškrtol som možnosť kopírovať informácie o platiteľovi, veď sú tie isté a nemusím znovu prepisovať svoje meno, adresu, telefón atď. atď. Hneď ako som políčko zaškrtol, všimol som si drobný detail. Síce na španielskej stránke s mojimi skutočnými údajmi, no do platobnej časti mi skopírovalo vymyslené údaje. „Toto nie!“ pomyslel som si. Ručne som ich teda prepísal, hodil informácie o karte a zaplatil. Poznáte ten pocit napätia keď sa to koliesko točí a vy sa modlíte aby vaša karta fungovala, lebo niekedy si zmyslia že neplatí pretože je debetná, slovenská, islandská, sivá, príliš ohybná a tak ďalej. „Úspešne zaplatené!“ vyhodilo mi spolu s mojou - už letenkou. Najprv som si myslel že zle vidím. Následne ma oblial pot a po chrbte mi prebehol mráz. Neviem akým zázračným spôsobom sa obe karty prepojili a na letenke stáli všetky vymyslené dáta ktoré som vpisoval do anglickej časti. Tak kamarát obratom volal do spoločnosti, že či je možné všetky! Informácie na letenke zmeniť. Pani na telefóne odvetila že samozrejme áno, za poplatok 60 €. Nezabudla sa spýtať že prečo som vlastne vpisoval nezmyselné údaje, no kamarát sa odpovedi snažil vyhnúť. V tú chvíľu by som akceptoval aj označenie „postihnutý mladší brat“. Nezostávalo mi nič iné, len si kúpiť ďalšiu letenku za 45 €, tento raz na moje skutočné meno. Takže keď si to zhrnieme, pretože som bol chamtivý a snažil som sa obísť systém, namiesto o 8 € som zaplatil 45 € viac a mám dokopy 3 letenky z Mexico City do Cancunu. V prípade že sa niekto z vás volá Imrich McKoziáš, ozvite sa.