Ako dôvod

Utekajúc dvíham chudáka.

A čakám „ďakujem“.

Zabudol som, že keď prosím,

dá mi možnosť.

 

Že keď milujem.

Žiarim a ako horiaca svieca mám priveľa moci.

Odkrývam sa,

už z diaľky ma vidno v noci.

 

Pocit samoty je len veľa požiadaviek

a málo času prejaviť svoje SA.

Je veľa otázok kladených vetru.

Veľa teórie okolo pojmu „má sa“.

Všade vidím „dá sa“

a z druhej strany SA zmizíkujú.

 

Kým mám otázky, tak je pre čo žiť.

Tak chcem vedieť ako byť

„len človek“,

nesnívať, nežiť svoj sen, -žiť.

 

Tiež som tu prvý krát.

Nikto mi nezakázal pýtať sa

a všetci majú odpovede.

 

Zasypaný pravdami

sa otriasajúc šplhám na vrchol aby som videl všetko.

A v polovici cesty aj tak

flirtujem so zasnívaným rojkom,

čo sa skrýva ani nie hlboko,

ani nie vo mne.

Lieta, pláva, z času na čas ho vypne.

 

Listujem v kalendári a dnes

je tá poznámka

ŽIJEŠ.

Vystri sa a nadýchni.

Neporovnávajúc, s plnými vreckami horíš.

 

Jediné svetlo čo sa odo mňa chytilo,

jediný osvietený chodníček,

je dôvod ŽIŤ,

odpoveď prečo (som) si. 

 

Fredi