14 - 10. - 15. 6. 2014 - Amsterdam - Hamburg - Flensburg

Čo urobí človek keď má v škole týždeň voľna a je na Erasme? Predsa cestuje. (Voľno v škole nie je podmienkou) Všetko je tu blízko a tak sme sa spolu s niekoľkými dobrodruhmi rozhodli pre Amsterdam. Tak ako som už spomínal, keďže je to blízko, asi by sa mi niečo stalo keby som si to neskomplikoval a vzal priamy istý spoj, k tomu lacný. Ja, veľký frajer, rozhodol som sa pre Mitfahrgelegenheit. Z Karlsruhe do Düsseldorfu autobusom, z Düsseldorfu do Amsterdamu s Mitfahr. Našťastie je ale centrum Karlsruhe rozbombardované a tak som vstával o hodinu skôr ako bolo treba aby som našiel cestu na stanicu. Tam sa prejavila nemecká precíznosť. Autobus ktorý mal prísť o pol deviatej 15 minút meškal. Nič zvláštne, keby ma o tom vopred spoločnosť ktorou som cestoval neinformovala SMS. Také neslovenské až to kričí. V Düsseldorfe som sa dostal do telky, pretože pred hlavnou stanicou sa utvoril rad ako na mäso, samozrejme v nemeckom štýle, čiže na Taxíky. V celom meste aj okolo neho bola zápcha s veľkým Z a teda moje auto prišlo o hodinu neskôr a o hodinu neskôr aj odišlo. Čoby nie. Pobavili aj chalani v aute. Jeden sa pýta:

„Odkiaľ si?“ Ja na to:

„Slovensko“. Druhého reakcia:

„Československo“? Ja smiech a komentár:

„Už 20 rokov nie“. Amsterdam ako mesto je fascinujúce. Okrem pohára vody ktorý stojí v bare 4,6 €, cez jedinečnú príchuť koláčikov v coffee schop-och. Ak by ste mali pocit že váš mobil sa vybíja a vy ste práve v meste, žiadne starosti. Nabíjačky nájdete bez problémov aj na ulici. Avšak predtým ako do ulíc vyrazíte, dôkladne si prečítajte sprievodcu, pretože na fotky z Red light district nemusíte spomínať zrovna v dobrom. Keďže Paul miluje Slovensko nadovšetko, rád sa vypytoval čašníčok či vôbec vedia kde Slovensko je, resp. čo o ňom vedia. Hneď prvá nesklamala a netušila o čom je reč. Druhá nás však zabila keď prehodila že ona už v Bratislave bola. Poznámkou „pekné mesto“ moja dôvera či bola naozaj v Bratislave ochabla, ale každému podľa chuti. Počas prechádzky a náhodnom natrafení na Red light district som si všimol že veľa záclon je pozaťahovaných. Čo asi tak robia keď nepracujú? Aha... oni práveže pracujú. Nič to. Neuveríte, ale po návšteve pár coffee shop-ov (vždy majte pri sebe občiansky, stále môžete vyzerať na 15) človeka napádajú fantastické myšlienky. V blízkej budúcnosti si idem dať patentovať jedlo s názvom „Hotcat“ a náramky a všetok pamätný a prezenčný materiál ohľadom Amsterdamu. Všetci poznáme I Amsterdam. To však podľa mňa (teda môjho minulého ja, súčasné ja to už len prijíma ako fakt) platí len pokiaľ v Amsterdame ste. Akonáhle ho opustíte, bolo by od vás korektné používať I wasterdam. Cez kvety ktoré vyrastali z ničoho nič a pamätnú frázu „I see a flower“ sa náš výlet v Amsterdame blížil ku koncu a preto sme fotili všetko. Seba sa nás však odfotiť nepodarilo a tak sme často prosili ochotných cudzincov. Pán vo Vondelparku (veľmi zlatý) spravil fotku s komentárom: „I see a brown line“. Snažili sme sa mu naznačiť že je to jeho prst na objektíve, ale po tretej fotke kde videl „brown line“ som mu musel ukázať ako fotiť bez toho, aby zachytil aj svoje jedinečné odtlačky. Posledný večer mi spríjemnila nemenovaná reštaurácia kde som sa najedol zadarmo. Niežeby to bolo z ich alebo mojej strany zámerné. Proste zlyhal systém kariet na ktoré vám kuchár nahodil jedlo ktoré pripravil. Ten hore ma osvietil keď som si ku jedlu bol vziať aj Tiramisu. Ak by som si ho nekúpil a šiel platiť, svietila by mi tam nula, ostal by som prekvapený a vypadlo by zo mňa: „WTF“? Keď som tam však mal naúčtované 4 €, akosik mi nedošlo že to je menej ako by som mal platiť, to som si uvedomil až pred reštikou kde som si ešte raz prezeral blok. Táto spoločnosť si proste získala moje sympatie.

Po Amsterdame sme sa ocitli v Hamburgu. No čo iné by som si ja mohol dať v Hamburgu ak nie Chickenburger?

Ak poznáte pesničku „Willst du mit mir Drogen nehmen“, viete že je veľmi veľmi chytľavá a refrén si proste musím spievať skoro stále. Počas prechádzky v krásnom meste Flensburg mi tieto slová opäť vykĺzli na čo som bol atakovaný komentárom: „Zase?“

Ďalší nápad na patent ktorý tu bohužiaľ nemôžem rozpísať pretože podľa jeho autora bude uskutočnený a bude milionárom (pretože tým sa vďaka vafliam stane), bol mnou okomentovaný: It’s gonna be – wait for it – disgusting. Celý výlet sme uzavreli vyriešením súčasného svetového problému, konfliktu Ruska s Ukrajinou a nečinnosti Veľkej Británie. „Normálna“ krajina používa za internetovou adresou skratku, ktorá ju prezentuje. Pár príkladov na pochopenie: google.SK, google.CZ, google.HU a tak ďalej. Veľká Británia však za každou svojou stránkou píše co.uk. Príklad: google.co.uk. Prečo je to tak je síce ťažká otázka, ale my sme prišli na odpoveď. Iba „UK“ už bolo obsadené. A kým iným ak nie Ukrajinou? Preto ak by sa Ukrajina stala súčasťou Ruska, koncovka „UK“ by bola voľná a teda by sa nekonečné problémy Veľkej Británie skončili.

(Teória slúži len na pobavenie, politicky labilní jedinci: nerozoberajte prosím)